Slawuska

Viem, že obchodné a marketingové praktiky nijako neovplyvním, ale nemalo by byť trestné, ak sa v obchodoch normálne zahrávajú so zdravím obyvateľstva?! Minimálne s psychickým? Po zistení, že za cenu jedného, som mohla mať dva, mi začalo šklbať ľavým okom a koktať som prestala až o pár hodin.

Podľa predavačky ju práve vybalili z posledného tovaru. Páčila sa mi, sadla mi. Univerzálna farba, moderna bude aj o desať rokov. Nebolo o čom rozmýšľať iba, cena ma trochu pribrzdila. Ááále nezabrzdila, veď bundy nie sú silonky, ktoré kupujem každú chvíľu.

Doma som si ju vyvesila na skriňu a celý večer som sa vytešovala vydareným prírastkom do šatnika. Celučičké dva dni som si užívala povolený doping každej ženy. Rozhádzať by ma dokázalo iba, ak by v takom istom prišla oblečená do roboty moja neobľúbená kolegyňa.

O dva dni som náhodou opäť prechádzala popred butik, kde som ju kúpila. Letmo som nazrela dnu a skoro ma zrádnik chytil! Môja bunda si tam visela s veľkým SALE pripnutým na klope. Hovorila som si: „Nechoď tam, nepozeraj na koľko ho zlacneli!" Pud sebazáchovy kapituloval. Podišla som bližšie a prisahám, keby mi dal niekto lopatou po hlave, neomráčilo by ma to viac, ako zistenie, že moja bunda stihla za dva dni stratiť 60% zo svojej kvality a výrobnej hodnoty. Za dva dni dokázali tu istu bundu navrhnúť, ušiť, vyexpedovať a čo ja viem čo ešte, za viac ako polovičnú cenu! Za tu cenu co som ju kupila som mohla mat este dve mikiny naviac.

Viem pochopiť, že sa obchodníci zbavujú tovaru, keď už nie je aktuálny pre ročné obdobie a ja, pokiaľ  ešte zostal nejaký zaujímavý kúsok v mojej veľkosti, tiež výpredaje velebím. Ale, aj tak som sa už niekoľko krát zamýšľala, ako je vôbec možné, že plavky, ktoré pôvodne stáli päťdesiat euro, sa o dva mesiace neskôr predávaju za tri paťdesiat (osobne konkrétne také, plus ešte niekoľko podobných cenových rarít, vlastním)? Do akej miery pôvodné ceny odrážajú hodnotu výrobku? To sú tak tie topanky vysoko nadstavené, alebo potom, keď klesnú na zlomok tej pôvodnej, sa tí ľudia, čo tú ktorú vec vyrobili, vzdajú svojho podielu na zisku?

Viem, že obchodné a marketingové praktiky nijako neovplyvním, ale nemalo by byť trestné, ak sa v obchodoch normálne zahrávajú so zdravím obyvateľstva?! Minimálne s psychickým? Po zistení, že za cenu jedného, som mohla mať dva, mi začalo šklbať  ľavým okom a koktať som prestala až o pár hodin. Slabšie nátury môžu kľudne dostať trebárs infarkt. Veľa nechýbalo, aby som sa nedopustila aj trestného činu. Normálne som sa obzerala, koho by som mohla prizabiť. Nakoniec som sa iba po stý ráz zapovedala, že už sa nikdy!!! ani len nepozriem na nič, čo nebude do ďaleka svietiť krikľavou zľavovou ceduľou.