Slawuska

Nie je nic krajsie, ako ked sa matka pozrie na svoje spokojne spiace dieta, pre ktore obetovala vsetok svoj cas, pracu a peniaze. Nie kazdy si uvedomi, kolko spravny rodic na "materskej dovolenke" obetuje zo svojho zivota, aby zivot svojho dietata bol taky, aky ma byt.

Vacsinou sa jedna o matku, ktora ostava doma niekedy aj tri roky a viac a jej zivot sa akoby zastavi, respektive vlastne tuzby a plany idu bokom a stava sa zranitelnejsia, pretoze stratila svoju samostatnost na urcity alebo neurcity cas.

Starat sa o rodinu na plny uvazok sa v dnesnej dobe uz castokrat nenosi a zena, ktora je doma nedajboze tri roky, povazovana za lenivu a neschopnu. Stretla som sa s muzmi, ktori chceli od zien vsetko od starostlivosti o deti a domacnost, po zarabani penazi a este by mala aj pekne vyzerat a starat sa o seba. Mal by stihnut vsetko, co by nestihol ani ten najsikovnejsi muz. Zalezi na krajine, zvykoch a na tom ako bol kto vychovany. Neda sa jednoznacne tvrdit, ze kazdy ma na danu vec rovnaky nazor. Stretla som sa uz s vselicim. Dolezite je, ako to citi samotna zena a co je pre nu najdolezitejsie, alebo co musi urobit v danej zivotnej situacii. Nie kazdy si moze dovolit byt doma so svojimi detmi, ale poznam aj take, ktore hned co priviedli deti na svet, utekaju spat do prace, aby sa na ne nezabudlo a neprisli o peniaze a uznanie.

Kazdy by mal urobit tak, ako to citi a povazuje za dolezite. Pre mna bolo najdolezitejsie dat svojmu dietatu ten najlepsi zaklad do zivota a preto som nechala vsetko bokom a zostala doma az dlhe tri roky. Ano, rada by som si kupila to alebo ono, rada by som isla na dovolenku a mala stale nove damske topanky a sportove oblecenie, ale nikdy to nebola moja priorita, pretoze jednoducho nie som materialne zalozena a priority mam inde.

Zila som v mnohych krajinach, cez Ameriku po Australiu a neda sa povedat, ze kazda kultura ma iny meter na to, ako dlho zena zostane doma a ci vobec. Je to velmi individualna vec a kazda zena sa nakoniec rozhodne sama ako to citi, alebo co je nutne.

Zijem v Anglicku. Neda sa povedat, ze kazda matka zijuca v Anglicku je krkavcia a hned ako privedie potomka na svet, uteka zarabat velke peniaze a domov sa vracia o siedmej vecer. Ale poznam aj take a je ich dost. Dovody maju rozne.

Ja som chcela urobit vsetko preto, aby moje dieta nezostalo na krku opatrovatelke ako sestmesacne, kym by som ja kavickovala v praci a nosila domov mozno pekne peniaze, ale cas so svojim dietatom si za ne nekupite. Vzdy som myslela na to, ze keby to mal byt moj posledny den v zivote, tak by som ho chcela stravit prave s nim a nie zarabanim penazi na niekoho ineho.

Mozem byt v podstate rada, ze som mala moznost zostat doma az tak dlho. Aj ked to nebolo lahke a musela som celit roznym prekazkam. Ale co vas nezabije, to vas posilni. Kedze som sa rozhodla doma zostat tak dlho, stretavala som sa s mamickami, ktore tiez ostali doma dlhsie a mali na vec podobny nazor. Ale poznam aj take, ktore pre peniaze zostali doma iba par mesiacov, castokrat ani nie pol roka a uz sa vracali spat.

Vlastnila som motorku, auto a cestovala som po svete, videla mnohe zaujimavosti zo sveta. Mam zmapovanych dost krajin, mozem byt v podstate spokojna. Teraz nevlastnim nic, nikde necestujem, zratam kazdy drobak a setrim kazdu libru. Radost mi urobi cokolada za tridsat penci. Do obchodov velmi nechodim, lebo nie je za co, ale vobec to nelutujem. Pretoze moje dieta ma vsetko, co potrebuje a ma hlavne matku, ktora sa jej venuje, tak ako sa patri. Male dieta nepotrebuje million hraciek od vymyslu sveta, potesi ju jedna plastelina za libru. Takze pre mna nie je dolezite mat vela veci, pretoze tie mi nedaju taky pocit, ako uspechy mojho dietata. Som rada, ze som nebola vychovana tak, ako mnohe deti dnes, hovorim hlavne o tych krajinach, kde som zila a zijem, pretoze deti z tych krajin castokrat nevedia, kde je skutocna hodnota. A ich rodicia tiez nie.

Uznavam, ze dnesna doba je tazsia ako ta minula, musime sa viac obracat, aby sme sa aspon uzivili, ale stale mam pocit, ze mame na vyber, ako chceme zit, len pre kazdeho je dolezite nieco ine.

Nechcem kritizovat ziadnu spolocnost, ale zijem v takej, ktora je dost materialne zalozena. Rodicom je prednejsie mat nove oblecenie, auto a ine veci ako starostlivost o svoje dieta. “Materska” ani v Anglicku nie je extra dobre platena, iba ak mate super zamestnavatela na este lepsej zmluve. Inak sa to financne neoplati ostavat doma pre mnohe ambiciozne zeny a prist o velke peniaze. Teda aspon to vidim pri tych matkach, ktore maju dobre roboty a este lepsie platy. Jednoducho, dat male dieta do skolky ako stvormesacne je pre ne normalne. Ale nie vsetky su take, samozrejme. A ine zase nemaju inu moznost. Ale podla mna, skoro vzdy sa da najst vhodne riesenie, ked sa chce. Teda aspon tu v Anglicku.

Ja som si to zariadila celkom dobre. Momentalne sme povazovani za “chudobnych” a tak si mozem dovolit zostat doma. Nebudem mat sice nove topanky a ani na dovolenku tak skoro nepojdem, ale moje dieta dostane do zivota viac, ako dieta pohodene v skolke od babatka. Aspon si to myslim. Uz teraz je popredu aj intelektualne aj fyzicky a keby som tieto veci nechala na druhych, nebola by taka sikovna. Ale dost chvalenkarstva.

Mozno som pre niekoho leniva a nechce sa mi robit, ale hlavne je to, co citim ja a co povazujem za spravne. A ostat doma tri roky bolo spravne rozhodnutie. Nelutujem, aj ked ma to financne docasne znicilo, ale peniaze boli a aj budu, alebo neboli a ani nebudu, tak naco to riesit. Tak ci onak, za peniaze si ma nikto nekupi.

Minule som pozerala krasny document o tigroch. Matka sa starala o svoje mlade az tri roky a neopustila ich, dokym ich vsetko potrebne pre zivot nenaucila. Nic si neskratila a jej priorita bola naucit svoje mlade prezit v divocine. Jednoducho podla mna nechat male dieta s cudzimi ludmi kvoli praci je proti prirode. Nie je to prirodzene a mozno vsetci, ktori sme si tym presli mame z toho urcite negativne dosledky.

Moje dieta bolo vzdy na mna neskutocne naviazane, uz je to lepsie, ako vyrastla, dokionca viac ako by mala-asi ju potom necha,aby hrala za good angels kosice :). Riesila som to tak, ze som ju ako osemnastmesacnu dala do skolky na dve doobedia a ja som zatial robila dobrovolnika v jednej narodnej poradni. Preplatili mi cast nakladov za skolku, ale robila som uplne zadarmo. Chlap mi doma sice somral ako “stara zena”, ale ja som vedela, ze to bolo spravne rozhodnutie, aj ked robenie zadarmo sa mu nepacilo. Mojmu dietatu to pomohlo v druhom jazyku, ktory sa zacala ucit a takisto sa stala samostatnejsou. Ale nevedela som si predstavit nechat ju tam denne desat hodin a to kazdy den len kvoli tomu, aby sme mali viac penazi. To bolo prilis krute.

Spoza stien som castokrat pocula narek malych deti a hlavne tych malych babatiek, ktore chceli svoju mamu a nie cudziu osobu. Toto nebolo podla mna spravne a radsej by som asi jedla len chlieb s cibulou, ako byt sice pri peniazoch, ale trapit svoje dieta a tym aj seba.

Co sa mi tiez nepacilo a nechcela som cez to prechadzat bola chorobnost malych deti v skolke. Rodicia tie ich ratolesti aj tak do tej skolky dali a chore! Castokrat som sa stretavala s detmi, ktore aj napriek horucke a zapalom priedusiek rodicia nechali v skolke, len aby nevymeskali den v praci. Pocuvajuc ten kasel, nebolo mi vsetko jedno. Vzdy sme nieco nakoniec chytili a potom ostali doma. Vacsinou som ostala nakazena aj ja. Bola som svedkom a nie raz, ako mamicka vravi ucitelkam, nech daju jej dietatu lieky proti horucke a bolesti.

Byt rodicom v dnesnej dobe nie je vobec jednoduche, ale zase su v tom peniaze. Ludia sa stazuju, ze musia platit hypoteky, ale poviem vam, ze my platime za najom domu viac, ako by nas stala ta hypoteka. Tak, ked to dokazeme zvladnut my s jednym chudobnym platom, tak neverim,ze ti ostatni rodicia, ktori sa vyvazaju na lepsich autach by to tiez nezvladli. Jednoducho nechcu, lebo su materialne zalozeni a peniaze a nove veci su pre nich na prvom mieste. Obdivujem matky alebo otcov, ktori sa na dlhsi cas vzdali kariery a dobreho platu, aby sa mohli doma postarat o svoje ratolesti najlepsie, ako vedia. Nie je to jednoduche rozhodnutie, ale vsetko je to o prioritach. Peniaze boli aj budu, ale strateny cas uz spat nevratite. Toto si uvedomujem kazdy den a som rada, ze peniaze pre mna nie su na prvom mieste a ani nikdy nebudu.

Tento clanok sa tyka hlavne rodicov zijucich v Anglicku, kedze situacia v inych krajinach moze byt uplne ina.